Čo na to Štúr?

Autor: Mária Peťková | 10.2.2015 o 21:32 | Karma článku: 5,25 | Prečítané:  633x

Je rok 2015. Z televízora na nás pozerajú hlásateľky s „bezchybnou“ slovenčinou, z článkov kričia gramatické chyby. Berieme slovenčinu ako samozrejmosť, no nie vždy tu bola. Ešte pred 200 rokmi by ste sa len ťažko dohovorili na úradoch našim rodným jazykom.

Áno, je to už 200 rokov, čo prvýkrát uzrel svetlo sveta Ľudovít Štúr. Ale nechcem tu hovoriť o ňom. Jeho životopis si môžeme poľahky vygoogliť. Mňa len trápi, že si jeho prácu stále menej ceníme. Veď koľko musel obetovať pre svoj národ, čo všetko pre nás vytvoril. No my sa len sťažujeme, že máme ťažkú gramatiku, veľa výnimiek, prípadne, že slovenčinu nám netreba, lebo teraz sú hlavné cudzie jazyky. Je pravda, že v dnešnej dobe sa bez cudzieho jazyka nikam nepohneme. Je veľmi dôležitý. Lenže materinský jazyk nám má pripomínať domov, rodinu, detstvo.

Priznávam, že naša gramatika je dosť ťažká. Aj ja som na základnej škole nadávala na červené výkričníky označujúce výnimky, doteraz plačem nad cvičným maturitným testom zo slovenčiny a v zošite mám zoznam všetkých možných gramatických chýb. Stavím sa, že aj v tomto článku by ste vedeli nájsť chyby. Však sme ľudia. Mňa len trápi, že správy v mobile píšeme bez diakritiky, že na internete vznikol nejaký nový druh jazyka, ktorý sa nepodobá na nič. Namiesto obyčajného v použijeme w, s ypsilonom si ťažkú hlavu nerobíme. Veď načo by aj. Je to len o jednu čiarku viac a význam slova nezmení. Jednoducho sme trošku zleniveli. Skracujeme si všetko, čo môžeme a o pár rokov nebudeme poznať  písané písmo, lebo budú za nás písať počítače.

Nedávno som videla film, kde sa hlavná hrdinka sťažovala, že zmizli ručne písané listy. Boli osobnejšie a dalo sa z nich vyčítať viac ako autor chcel. Možno to bolo na nich výnimočné. Čítať na riadkoch a medzi nimi tiež. Lúštili sme rukopis odosielateľa a zároveň aj jeho vedomosti. Kancelársky papier totiž nie je word, ktorý vám sám opraví chyby. Nedá sa odtiaľ vymazať text stlačením jednej klávesy na klávesnici. To, čo raz napíšeme,  tam ostane. Občas dozdobené nejakými preškrtnutými slovami.

 Ak ste sa dostali až sem, som rada. Niektorí si možno uvedomíte, že slovenčinu pomaly zabíjame. Ostatní sa asi budete hnevať, lebo sa moje názory a myšlienky odlišujú od vašich. Ale na tom nezáleží, ak sa budeme snažiť porozumieť nášmu prekrásnemu ľubozvučnému jazyku. Potom však je tu ešte posedná možnosť. Začnite sa učiť po maďarsky. Lebo to je jazyk, ktorým by sme hovorili, keby nebolo Ľudovíta Štúra.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?